Michèle Mercierová (* 1. január 1939), pôvodným menom Jocelyne Yvonne Renée Mercier je francúzska herečka. Narodila sa vo francúzskom meste Nice. Jej otec bol Francúz a matka pochádzala z Talianska. Starý otec a otec boli známymi lekárnikmi v Nice.
Michèle odmalička chcela byť baletkou, bola veľmi tvrdohlavá a zároveň otcovým miláčikom a tak sa jej podarilo začať chodiť do baletnej školy. Vytrvalosť jej priniesla úspech a v roku 1948 sa stala "petit rat" (malou myškou) v Opere v Nice.
K filmu sa dostala prostredníctvom náhody. Keď legendárny Maurice Chevalier natáčal v Nice film J’avais 7 filles ("Mal som sedem dcér", 1954) a jedna z tanečníc ochorela, malú úlohu za ňu prevzala Michèle. V roku 1956 vo veku sedemnástich rokov odišla do Paríža, kde začala tancovať v spolku „Ballets de la tour Eiffel“.
Michèle mala problémy s matkou, s ktorou si veľmi nerozumela. Po jednej hádke s ňou odišla do Londýna. V Londýne bola chvíľu na ulici, pretože nemala peniaze, zakrátko sa jej však podarilo pripojiť k jednej nie veľmi významnej tanečnej skupine. Po krátkom čase tam však skončila, pretože divadlo, kde táto skupina tancovala pre nedostatok financií zatvorili. A tak sa Mercierová vrátila domov do Nice.Tam ju čakalo šťastie. Doma pomáhala v otcovej lekárni. Náhoda chcela, aby sa stretla s režisérom Denisom de La Patelliére. Po krátkej úvahe ju obsadil do úlohy komornej Jeanne vo svojom filme Retour de manivelle (Pomsta z hrobu, 1957). Hviezdou tohto filmu bola slávna Michèle Morgan. Vtedy si mladučká Jocelyne Mercier zmenila svoje meno na Michèle Mercier, pretože jej bolo povedané, že s menom Jocelyne, veľkú dieru do sveta neurobí. S novým menom sa pre ňu začal nový filmový život. V roku 1957 jej Leonide Moguy ponúkol úlohu vo filme Donnez-moi ma chance (Dajte mi šancu).
Na prelome 50. a 60. rokov sa z Michèle Mercierovej stala jedna z najobsadzovanejších a najobľúbenejších francúzskych herečiek. Po niekoľkých romantických komédiách a malej úlohe vo filme Françoisa Truffauta Tirez sur le pianiste (Strieľajte na pianistu, 1960), veľa času strávila v Taliansku, kde nakrúcala jeden film za druhým. V tomto čase Michèle stvárňovala role osudových žien a vdov. Vo filme Ein Engel auf Erden (Jeden anjel na zemi, 1959) jej Augusta de Munchenberg s prehľadom opúšťa svojho ženícha vo svadobný deň. V talianskom poviedkovom filme Amore in quattro dimensioni (Láska v štyroch dimenziách, 1964) hrala ženu, ktorá predstierala, že je vdova a tak ľahko nadväzovala známosti s bohatými mužmi, ktorí práve pochovali svoju manželku.
Mercierová však čakala na úlohu, ktorá by z nej urobila hviezdu. V roku 1963 sa rozhodlo, že sa natočí film podľa vtedy veľmi populárnej knihy o dobrodružstvách Angeliky, markízy anjelov. Michèle Mercierová nebola prvá, ani druhá, a ani tretia voľba producenta na túto úlohu. Producent filmu Francis Cosne chcel obsadiť do úlohy Angeliky Brigitte Bardotovú. Tá však úlohu odmietla, pretože krátkom predtým natočila film s podobnou tematikou. Ďalšou na zozname bola Annette Stroybergová, tá však nebola pre film dostatočne známa. Catherine Deneuveová bola príliš bledá, Jane Fondová hovorila po francúzsky so strašným prízvukom a Virna Lisiová nemala čas. Napokon vybrali Marinu Vlady. Takmer podpísala zmluvu, ale nakoniec dala prednosť inému filmu a tak prišla na rad Michèle Mercierová. Pozvali ju do Paríža na kamerové skúšky na Angeliku. Po nezhodách s režisérom z konkurzu predčasne odišla. Bola presvedčená, že úlohu nedostane, napriek tomu, že po prečítaní kníh o Angelike, okamžite vedela, že s ňou má veľa spoločného. Úlohu nakoniec dostala a tá ju vyniesla až do výšin hereckého neba.
