J.J. Rousseau

J.J. Rousseau

Jean-Jacques Rousseau (* 1712 – † 1778) bol francúzsky filozof. Rousseau svoj život vyrozprával s obrovskou dávkou otvorenosti hraničiacou až s exhibicionizmom vo svojich Vyznaniach. Je to dielo o živote človeka zmietaného rozpormi, vnútornými zápasmi a vášnivými citmi, človeka večne nestáleho, hlboko nešťastného, so silne psychopatickými rysmi.
 Rousseau sa narodil v roku 1712 v Ženeve. V šestnástich rokoch odišiel z učenia. Najprv na neho silne pôsobil vplyv omnoho staršej ženy, ktorá sa mu stala matkou aj milenkou. Po svojom prvom literárnom úspechu žil Rousseau zčasti v Paríži a zčasti v iných miestach Francúzska. V roku 1749 vypísala Akadémia v Dijone esejistickú súťaž o cenu. Hlavným námetom rozprávania bola otázka "Či pokrok vied a umenia od renesancie prispel k zlepšeniu mravov". Táto téma bola iskrou, ktorá zapálila v Rousseauovi všetko to, čo v sebe nahromadil hĺbaním vo vlastnej samote.
Po dohode s Diderotom odpovedal svojim spisom Rozprava o vedách a umení, vydaným v roku 1750. Spis bol získal prestížnu cenu a z Russeaua sa razom stal slávny spisovateľ. Napísal filozofický spis O spoločenskej zmluve a pedagogický román Emil o výchove detí v prírode. Po vydaní románu Emil alebo o výchove hrozilo Rousseauovi zatknutie. Odišiel do Švajčiarska, potom do Anglicka a neskôr sa vrátil do Paríža, kde však začal trpieť stihomamaom. Rousseau mal rozhodujúci vplyv na revolucionárov 18. storočia jednak Spoločenskou zmluvou, ale aj radikálnym odmietaním sociálnych nerovností a útokmi na skazenú aristokratickú spoločnosť.

Citáty :

1.
Ak nemáte chlieb, jedzte koláče.

2.Muž hovorí, čo vie, žena to, čím by sa zapáčila.

3.Načo by bola krása tam, kde nie je láska.

4.Nie je nič jemnejšie ako človek vo svojom prirodzenom stave, keď ho príroda stavia rovnako ďaleko od tuposti zvierat, aj od neblahého osvietenstva kultúrnych ľudí, keď ho núti zároveň inštinkt i rozum, aby sa bránil zlu, ktoré mu hrozí, a keď ho prirodzený súcit zdržuje, aby niekomu ubližoval bez príčiny, aj keď mu ublížili, pretože podľa zásady učenca Locka "nemôže byť bezprávie tam, kde nie je vlastníctvo".