Honoré de Balzac

Honoré de Balzac

 Honoré de Balzac, vlastným menom Honoré Balssa (* 20. máj 1799, Tours – † 18. august 1850, Paríž), bol francúzsky spisovateľ, písal z prostredia francúzskej spoločnosti, je zakladateľom realistického románu. Predstaviteľ realizmu a romantizmu.

Mal sedliacky pôvod, ale vždy túžil dostať sa do vyššej spoločnosti, to je jeden zo základov jeho tvorby. Podarilo sa mu vyštudovať právo.
Celý život sa snažil dostať do aristokratickej spoločnosti, z tejto snahy vyplývajú aj jeho neustále finančné ťažkosti. Keď na tom bol finančne dobre, nakúpil akcie, ale skrachoval. Potom bol nútený písať veľmi intenzívne, aby zaplatil svoje dlhy.
Písal iba pre zárobok (to vtedy nebolo obvyklé) a výhradne v noci.
Roku 1833 sa zoznámil s pani Hanskou, dcérou ruskopoľského šľachtica, s ktorou sa pár mesiacov pred svojou smrťou oženil (po smrti jej manžela).

Napísal vyše 90 románov (plánoval napísať 137 kníh), ktoré rozčlenil do troch cyklov:

1. Štúdie mravov
2. Filozofické štúdie
3. Analytické štúdie

Základ jeho literárnej metódy je dôkladná charakteristika ľudských a spoločenských typov. Jednotlivé postavy prestupujú z diela do diela, spoznávame ich tak v rôznych životných obdobiach ich „života“. Tak vytvára jeho dielo jeden celok označovaný ako Ľudská komédia = Danteho Božská komédia.
Svojím dielom podal realistický obraz francúzskej spoločnosti 19. storočia. Ukazuje zmenu v hodnotovom systéme ľudí, kedy sa na prvé miesto dostáva majetok a spoločenské postavenie a medziľudské vzťahy a city sa potláčajú. V svojich dielach prejavil zmysel pre detail, mal znalosť prostredia aj postáv, ktoré opisuje. Snažil sa opísať všetky typy šľachticov a ich životné situácie. Vždy stál na ich strane. Vo všetkých jeho románoch ide o vystihnutie prevládajúcich morálnych vlastností. Väčšina jeho románov sa pokladala za nemravné čítanie.
 

Citáty : 

Ak mladík v dievčati prebudí lásku a potom odíde, je to ako keď umelec opustí v polovici majstorvské dielo.

Až sa človek dozvie, prečo sa zamiloval, prestáva milovať.

Človek nieje ani dobrý, ani zlý, len v dobrom a zlom podlieha okolitej spoločnosti.

Človek získava na sile tým, že sa prizná ku svojím slabostiam.