Francúzska akadémia (franc. Académie française) je francúzska inštitúcia zodpovedná za normovanie a kodifikáciu francúzštiny a vydávanie príslušných záväzných slovníkov a iných jazykovedných diel. Jej úloha je teda podobná Jazykovednému ústavu Ľ. Štúra Slovenskej akadémie vied.
Je to jedna z najstarších francúzskych inštitúcií. Bola založená v roku 1635 kardinálom Richelieuom, hlavným ministrom kráľa Ľudovíta XIII., s cieľom dohliadať na čistotu francúzskeho jazyka. Je najstaršou z piatich akadémií Francúzskeho inštitútu.
Akadémia pozostáva zo štyridsiatich členov. Noví členovia sú volení aktuálnymi členmi akadémie. Je to veľká prestíž stať sa jedným z jej členov. Akademici dostávajú funkciu na celý život, ale môže im byť odobraná pre nevhodné správanie. Úlohou Akadémie je pôsobiť ako oficiálna autorita týkajúca sa jazyka.
História
Za počiatok Akadémie môžeme považovať neformálnu skupinu, ktorá sa utvorila z návštevníkov literárneho salónu Madame de Rambouillet v Paríži (v hoteli Hôtel de Rambouillet) koncom dvadsiatych rokoch a začiatkom tridsiatych rokov sedemnásteho storočia. Kardinál Richelieu, taktiež jeden z pravidelných návštevníkov, si neskôr vzal túto skupinu pod svoju ochranu. V očakávaní oficiálneho vytvorenia orgánu bolo niekoľko členov vymenovaných v roku 1634. 22. februára 1635 na Richelieuovo naliehanie im kráľ Ľudovít XIII. udelil výsadnú listinu, ktorá oficiálne založila Francúzsku akadémiu. Výsadná listina bola zaregistrovaná v parlamente 10. júla 1637. Jej úlohou bolo „očistiť“ a upraviť francúzsky jazyk a dať mu pravidlá tak, aby bol zrozumiteľný pre všetkých.
Počas Veľkej francúzskej revolúcie pozastavil Národný konvent činnosť všetkým kráľovským akadémiám, vrátane Académie française. V roku 1792 bola zakázaná voľba nových členov (ako náhrada za tých, ktorí zomreli) a v roku 1793 boli dokonca zrušené Akadémie samé. Nahradil ich v roku 1795 jednotný orgán nazvaný Francúzsky inštitút (Institut de France). Napoleon Bonaparte sa vo funkcii prvého konzula rozhodol obnoviť pôvodné akadémie, ale len ako „triedy“ alebo sekcie Francúzskeho inštitútu. Druhá trieda inštitútu mala na starosti francúzsky jazyk, čím zodpovedala bývalej Francúzskej akadémii. Keď v roku 1816 nastúpil na trón Ľudovít XVIII., každá trieda opätovne nadobudla titul „Akadémia“ a z druhej triedy sa znovu stala Francúzska akadémia. Od tej doby existuje bez prerušenia.
Prezident Francúzska je protektorom alebo patrónom Akadémie. Túto úlohu pôvodne vykonával kardinál Richelieu, ktorého po jeho smrti v roku 1642 nasledoval Pierre Séguier, francúzsky kancelár. Kráľ Ľudovít XIV. prebral túto funkciu po Séguierovej smrti v roku 1672. Od tých čias zastáva francúzska hlava štátu funkciu protektora Akadémie.
V rokoch 1672-1805 sa oficiálne stretnutia Akadémie konali v Louvri, od roku 1805 sa členovia Akadémie stretávajú v budove kolégia štyroch národov (Collège des Quatre Nations), v súčasnosti známej ako Palais de l'Institut. Ostatné akadémie Francúzskeho inštitútu sa taktiež stretávajú v budove Palais de l'Institut.